V Kuzminovej medailách sa leskne láska

Aj vďaka nej má Slovensko v ére samostatnosti prvú zlatú medailu zo zimnej olympiády. Vo Vancouvri 2010 ju získala biatlonistka Anastasia Kuzminová. Niečo vyše roka po tom, čo rodáčka zo sibírskej Ťumene dostala slovenský pas. Po víťazstve v šprinte pridala i striebro v stíhacích pretekoch. Na konci roka sa stala prvou dámou slovenského športu.

Kde sa v ňom vzala?

"Pomohla nám láska," vyriekol Juraj Sanitra, vtedajší šéf slovenského biatlonu. Anastasia Šipulinová medzi juniorkami k svetovej špičke. Keď otehotnela s Danielom Kuzminom, prišla o miesto v ruskej reprezentácii. Keď ju nechceli doma, manžel Daniel oslovil vedenie slovenského biatlonu, či by ju neprijal za svoju. Stalo sa - a slovenský šport získal parádne eso. Sibírska nátura sa tak ľahko nevzdáva. Biatlonové gény dostala po rodičoch. Na otázku, na koho sa podala ich najstaršia dcéra, sa otec Vladimir schuti zasmeje.

"Ťažko to rozlíšiť. Nasťu som viedol do jedenástich rokov. Potom odišla k iným trénerom. Dôležitejšie je, že dosiahla oveľa viac ako my, jej rodičia. Na to sme najviac hrdí. Zúročuje, čo vždy mala v sebe - hravosť, súťaživosť i nepoddajnosť. Vie, čo chce a odhodlane ide za tým," pripomína.

Anastasiine úspechy prišli v čase, keď ruský biatlon prežíva útlm.

Keby... Veľmi citlivá téma. Pre Šipulinovcov už nie.

"Všetko je, ako má byť. V slovenskej reprezentácii nie je pod takým tlakom, ako by bola v ruskej. Ktovie, či by sa v nej stala olympijskou víťazkou. Po jej zlatom šprinte sme otvárali šampanské, prežívali sme neuveriteľne šťastné chvíle. Medaily dávajú odpoveď, že sa rozhodla správne. Akurát si zvykáme na to, že Nasťu a vnúčika Jeliseja vídame menej. Navštívili sme ich v Banskej Bystrici. Sme veľmi radi, že Slováci ju prijali za svoju," vraví hlava biatlonovej rodiny.

Aj mladšia sestra Aňuta podporila Nastinu voľbu.

"Sprvoti sme sa s tým ťažko vyrovnávali, ale na druhej strane sme ju chápali. Čas ukázal, že sa odhodlala k dobrému kroku. Nasledovala svojho manžela, šla za lepšími podmienkami. Keď ju ruská strana odmietla, prijalo ju Slovensko. Odvďačila sa mu olympijskými medailami, stala sa jeho hrdinkou. Z toho sa tešíme aj my, vidíme, že je šťastná. To je pre nás najdôležitejšie," uviedla a sestrino rozhodnutie vysvetľovala i na stránke ruského biatlonu.

Citujeme z neho. "Nasťa ostala taká istá - s láskavým a hrdým vzťahom k Rusku. Tu sa narodila, vyrástla, tu ostali jej rodičia, brat, sestra, priatelia i najdrahšie spomienky. Nasťa nezapredala vlasť, len prijala druhý domov. Domov lásky, tvorivosti, šťastného života a nových úspechov. Ktovie, ako by pokračovala jej kariéra, ak by sa nerozhodla reprezentovať Slovensko."

Text: -ko- pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu