Separačná úzkosť detí. Stretli ste sa s ňou i vy?

Možno si od rodiny a známych v tomto období dieťaťa vypočujete nie príliš príjemné názory. Vety typu "Rozmaznala si ho nosením na rukách." či "To dieťa nevie čo so sebou, robte s tým niečo!" budete počúvať najmä od starších asi dosť často. Nevšímajte si ich. Možno neviete, ale separačná úzkosť dieťaťa je známkou dobrého citového vývoja vášho potomka. Niekedy prejde skôr inokedy trvá dlhšie. Odborníci sa zhodujú, že zvýšená potreba mať rodičov pri sebe alebo strach z iných ľudí zvyčajne začína okolo ôsmeho mesiaca života a trvá približne 2-4 mesiace.

Ako sa prejavuje separačná úzkosť u detí?
- Dieťa potrebuje neustály fyzický kontakt s matkou prípadne otcom. Často so vyžaduje nosenie na rukách alebo šatke.
- Ak sa vzdialite z dohľadu dieťaťa, okamžite začne plakať. Bohužiaľ, niekedy má matka problém ísť bez dieťaťa i na toaletu.
- V prípade, že dieťa doteraz tolerovalo cudzích ľudí vo vašom byte, na návšteve alebo vonku na prechádzke, odteraz to môže byť inak.
- Častejšie si pýta jesť, najmä ak matka dojčí. Niektoré deti sú v tomto období non stop na prsníku.
- Zhorší sa spánok dieťaťa. Častejšie sa budí, horšie zaspáva a to i napriek tomu, že doteraz fungovalo všetko "ako hodinky".

Malo ju i vaše dieťa?
Zuzana Janíčková (34)
Môj malý má sedem mesiacov a práve prechádzame týmto obdobím. Nikdy nebol veľký jedák ani spáč, ale počas dňa sa s ním nejako dalo a noci sme mávali všelijaké. To čo zažívame teraz je hotové peklo. Syn nemá síce problém keď je medzi cudzími ľuďmi, vtedy sa usmieva ako slniečko. Teda pokiaľ ma vidí pri sebe. Nesmiem sa však od neho pohnúť ani na krok. A je jedno čo sme vonku alebo doma. Stačí len, že sa mu otočím chrbtom a chcem niečo zobrať, spustí neskutočný plač. Ak chcem ísť na toaletu, musím ho brať so sebou, aby ma videl. Zhoršil sa i jeho nočný spánok a malý sa budí okamžite, ako ma prestane cítiť pri sebe. Snáď toto obdobie rýchlo prejde.

Karin Bertoldová (29)
Tiež sme týmto obdobím prešli. Keď mala dcéra niečo cez osem mesiacov, zo dňa na deň sa začala správať inak. Kým dovtedy mohla ostať s manželom a ja som si zatiaľ upratala či zbehla ku kaderníčke, odrazu sa to zmenilo. Nevedela zaspať keď som ju nedržala aspoň za ruku alebo nehladkala po hlávke. Manžela, aj keď sa jej vždy venoval maximálne, v tomto období veselo ignorovala. Nemohla som ísť ani na 10 minút k susedke, okamžite spustila strašný rev. Našťastie u nás toto obdobie trvalo iba necelý mesiac.

Text: -kk- pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock