Bojujte ďalej, športovkyne, odkazujú bývalé olympioničky

"Ženy túto olympiádu ovládli a mali by to považovať za príležitosť na to, aby presadzovali samy seba a svoje športy," odkázala športovkyniam Nadia Comaneciová, rumunská gymnastka, ktorá na olympiáde v Montreale v roku 1976 a o štyri roky neskôr v Moskve získala päť zlatých medailí. Teraz žije v Spojených štátoch.

Práve skončená olympiáda bola prvou, na ktorej boli vo všetkých 204 národných družstvách ženy. Svoje reprezentantky na nej prvý raz mali moslimské krajiny ako Saudská Arábia, Brunej alebo Katar, čo je považované za obrovský pokrok v boji za rovnoprávnosť oboch pohlaví na celom svete i za to, aby na olympiádach bolo rovnaké zastúpenie mužov a žien. Pred dvadsiatimi rokmi na olympiáde v Barcelone bola štvrtina žien, pred štyrmi rokmi v Pekingu ich bolo 42 percent a teraz 44 percent. V troch z pätice najpočetnejších tímov v Londýne mali športovkyne prevahu nad svojimi mužskými kolegami.

Ženy sa tento rok tiež po prvýkrát zúčastnili všetkých 26 súťažných disciplín. Americké a čínske olympioničky nazbierali viacej medailí ako mužskí športovci z týchto krajín.
"Prístup k ženám v športe sa zmenil, ale rivalita medzi mužmi a ženami pokračuje, tá nikdy neprestane," tvrdí Comaneciová. Myslí si, že ženy by úspechy z terajšej olympiády mali v nasledujúcom období využiť na boj za to, aby športovkyne získali prístup k rovnakým peniazom ako muži a aby v médiách dostávali rovnaký priestor.

Podľa agentúry Reuters organizácie bojujúce za práva žien považujú olympiády za príležitosť na posilnenie rovnosti medzi pohlaviami, pretože na nich platia rovnaké pravidlá pre všetkých. Napriek tomu ani olympiáda v Londýne podľa nich nebola bez poškvrny. Aktivistov pobúrilo napríklad to, že japonské futbalistky a austrálske basketbalistky do Londýna leteli v ekonomickej triede, zatiaľ čo pre mužov sa našli miesta v business class.

Americká hráčka softballu Jessica Mendozová, ktorá so svojím tímom v Aténach v roku 2004 vybojovala zlato a pred štyrmi rokmi v Pekingu striebro, tvrdí, že vďaka rozvoju sociálnych médií získali športovkyne možnosti udržať si postavenie, aké dosiahli na londýnskej olympiáde. "Športovkyne by si mali vytvoriť vlastnú značku, nájsť vlastný hlas a zostať v kontakte s tisíckami fanúšikov, ktorých majú. radí. "Vďaka sociálnym médiám sa netreba spoliehať na tradičné oznamovacie prostriedky, pre športovkyne nastal čas, aby zažiarili," tvrdí Mendozová.

Otázkou tiež je, akú pozornosť venujú médiá pretekárkam. Šestnásťročná americká gymnastka Gabby Douglasová, dvojnásobná držiteľka zlatej medaily, sa na Twitteri stala terčom kritiky za to, že vraj nemá poriadne upravené vlasy, Jej krajanka Lolo Jonesová, ktorá skončila štvrtá v behu na sto metrov cez prekážky, mala čo robiť, aby sa nerozplakala, keď sa z médií dozvedela, že podobne ako bývalá tenistka Anna Kurnikovová využíva svoj vzhľad na to, aby na seba pritiahla viac pozornosti, ako by si jej športové výkony zaslúžili.

Bývalý britská sedembojárka Denise Lewisová, ktorá si zo Sydney v roku 2000 priviezla zlato, tvrdí, športovkyne sa samy musia rozhodnúť, ako sa o nich bude v médiách hovoriť. Pre ženy je ťažšie upútať pozornosť výkonmi a urobiť vo svojom športe kariéru, a tak to, že budú stavať na svoju ženskosť, im môže pomôcť, tvrdí Lewisová. Dodáva však, že to môžu robiť jedine vtedy, keď uspejú vo svojej disciplíne. "Nevidím nič zlé na tom, ukazovať, že športovkyne môžu mať krásne, silné a ženské telá," hovorí športovkyňa, ktorá je známou televíznou tvárou.

Text: ČTK
Foto: SITA/AP Photo