Radkyňa, ktorá ženy posunula vpred i vzad

Časť žien ju preto uznáva ako kľúčovú postavu druhej vlny feminizmu, iné ju prezývajú napríklad aj ženským Hughom Hefnerom. Aká bola naozaj?

"Sexuálny styk vznikol v roku 1963 (keď som bol už pristarý). Medzi koncom zákazu knihy o Lady Chatterleyovej a beatlesackou prvou LP," písal vo svojej básni anglický poet Philip Larkin. Americká publicistka Judith Thurmanová, ktorá sa zaoberá Brownovou, však v magazíne New Yorker oponovala. Sex sa začal ešte o rok skôr, keď Brownová vydala svoj bestseller Sex and the Single Girl (Sex a slobodné dievča), dôležité dielo sexuálnej revolúcie.

"Predtým to bolo asi tak, že keď ste mali istý vek a boli ste slobodná s nulovým výhľadom na snubný prsteň, mohli ste sa ísť rovno postaviť na kraj Grand Canyonu a skočiť dole. Keď ste zase boli slobodná a mali sex, výčitky vás mohli dohnať k tomu, aby ste si vložili hlavu do rúry," vysvetľovala v jednom rozhovore pre The Daily Telegraph Brownová, akú zmenu podľa nej vyvolala jej prvá a najznámejšia kniha.

Paradoxne, za knihou, ktorá dodala ženám silu, stál v prvom momente muž. Bol to práve manžel Brownovej, filmový producent Dan Brown (produkoval napríklad film Podraz s Paulom Newmanom a Robertom Redfordom či Čokoláda s Johnym Deppom), ktorý manželke navrhol, aby napísala knihu, v ktorej bude rozoberať, ako je to so slobodnými dievčatami a ich aférami. Brownová musela obísť niekoľko vydavateľstiev, kým jej knihu konečne publikovali.

Keďže Brownová bola v tých časoch už uznávanou reklamnou copywriterkou, vydanie knihy sprevádzala šikovná kampaň, ktorá zaujala. Jej súčasťou mala byť dokonca snaha samotnej Brownovej o to, aby v Spojených štátoch dali knihu na index, čím by sa túžba po nej u čitateliek ešte znásobila. Knihu však napokon nikdy nezakázali, hoci počas jej prezentácie v televízii autorka nesmela vyslovovať slovo "sex". Výsledok bol aj tak ohromujúci - dva milióny predaných výtlačkov za prvé tri týždne.

Pasce na mužov
"Sex and the Single Girl bola určená sivým myškám Ameriky. Priemerne vyzerajúcim dievčatám so skončenou strednou školou, ktoré si neuvedomujú svoj potenciál. Inými slovami, presne takým, akou bola kedysi sama autorka," píše v recenzii na Brownovej biografiu Thurmanová. Na knihe však pre spoločnosť nebolo šokujúce len samotné nabádanie k tomu, že si dievčatá majú užívať, ale aj opisovanie spôsobov, ako to majú dosiahnuť.

"Myslím si, že manželstvo má byť poistkou pre tie horšie roky vášho života. Počas tých lepších nepotrebujete manžela. Len mnoho mužov na každom kroku," radila svojim čitateľkám a sama im išla príkladom, keď si uznávaného filmového producenta Browna vzala za manžela až vo veku 37 rokov. (Za to, že im manželstvo vydržalo až do Brownovej smrti v roku 2010, vďačili obaja tomu, že Brown vystihoval pozorného a vplyvného manžela, ktorého jeho žena opisovala vo svojich knihách.)

Ženy podľa nej nemali čakať na princov na bielych koňoch, ale mali na nich pripraviť rafinované pasce. A niekedy naozaj doslovné. Ženy si podľa nej mali zariaďovať svoje byty tak, aby boli pascou pre mužov. Mali mať doma dostatočne veľký televízor, pohár na brandy naplnený cigaretami, veľa sexy vankúšov a dobre zásobený bar, ktorý by však muž mal pri ďalšej návšteve doplniť minimálne takým objemom alkoholu, aký naposledy spolu vypili.

Brownová teda na jednej strane podporovala ženy, aby boli nezávislejšie a slobodnejšie, na druhej strane však spôsobmi, ktoré navrhovala, vyvolávala u niektorých feministiek v najlepšom prípade rozpaky. Ako píše autorka Brownovej biografie Jennifer Scanlonová, recenzie na Sex and the Single Girl boli buď plné nadšenia, alebo totálne negatívne. Mnoho ľudí okamžite začalo napádať štýl Brownovej, ako aj jej kredibilitu byť radkyňou celej jednej generácie žien.

Autorka si podľa Scanlonovej z negatívnych reakcií ťažkú hlavu nerobila. "Veď som len opísala, ako to robím ja, čo je najlepšie podľa mňa. Bola to len malá nenápadná knižka a teraz za mnou chodia ľudia, aký veľký vplyv na spoločnosť má. Je to asi tým, že dosiaľ nik nepísal pre slobodné ženy spôsobom, s ktorým sa mohli stotožniť. Keby to niekto spravil predo mnou, radcom slobodných žien by bol teraz niekto iný a nie ja," reagovala na prvotné kritiky.
  
Poburovala feministiky aj konzervatívcov
Kritike musela čeliť čoraz častejšie. Najmä po tom, čo v roku 1965 prebrala časopis Cosmopolitan, ktorý viedla nasledujúce tri dekády. "Zo staromódneho umierajúceho časopisu spravila hit, v ktorom radila ženám ohľadom krásy, peňazí, mejkapu, randenia, diét, terapií, obliekania sa pre úspech, vyzliekania sa pre úspech a vôbec o tom, ako mužov priviesť k šialenstvu," píše ďalej Thurmanová. Skrátka, z neúspešného titulu spravila ženský magazín, ktorý dnes vychádza v 63 verziách po celom svete.

Práve rady však robili z útlej Brownovej (počas celého života si držala pri výške 162 centimetrov váhu 45 kilogramov, čo bolo podľa jej slov o 2 kilá viac, ako by mala mať) kontroverznú osobu. Vo svojej biografii napríklad šokovala postojom k príhode, ktorá sa jej stala, keď ešte pracovala ako pisárka v jednej rozhlasovej stanici. Mužský personál stanice hral vtedy s kolegyňami hru, ktorú volali skrumáž. Naháňali ženskú kolegyňu po kancelárii, kým ju nezahnali do kúta a následne jej stiahli nohavičky.

"Brownovej sa však dotklo, že práve ona nebola cieľom týchto ich hier. Hoci jej bolo jasné, že ide o sexuálne obťažovanie, v jej očiach, boli všetky prejavy záujmu, dokonca aj tie nežiadané, komplimentom. A žena mala byť podľa nej dostatočne inteligentná na to, aby z takejto hry vyšla bez ujmy a nemusela z toho robiť veľkú aféru," písala Thurmanová. Sama Brownová k tomu dodala: "Keď nie ste objektom sexuálnej túžby, máte problém."

Jej rady v Cosmopolitane poburovali feministické skupiny čoraz viac. Známa americká feministka druhej vlny Kate Millettová  napríklad raz na protest proti smerovaniu časopisu usporiadala priamo v kancelárii Brownovej štrajk posediačky. Nepáčilo sa jej, že Cosmopolitan robí zo žien objekty. Brownová však neprekážala len feministkám, ale aj konzervatívcom. Tí tvrdili, že mladé ženy posiela na nebezpečnú cestu sexuálnej promiskuity a úpadku.

Obzvlášť si Brownová zavarila v roku 1988, keď v Cosmopolitane publikovala článok, ktorý bagatelizoval risk nakazenia sa vírusom HIV pre heterosexuálne ženy. Ani po veľkých protestoch, ku ktorým sa pridali aj verné čitateľky, svoje stanovisko časopis celkom nestiahol, len ho trochu zjemnil. Nečudo, že americké konzervatívne kruhy Brownovú obviňovali zo všetkých hrozieb pre mladé ženy od sexuálnych chorôb až cez anorexiu a nezdravé nárazové pitie alkoholu.

Ako Hugh Hefner? 
Autorka Brownovej biografie Scanlonová dlhoročnú editorku Cosmopolitanu obhajuje. "S knihou Sex and the Single Girl sa Brownová nestala len jednou zo zakladateliek druhej vlny feminizmu, ale vytýčila ňou cestu aj pre vznik tretej vlny. V knihe zotrela rozdiely medzi fikciou a skutočnosťou, keď ukázala, že odvážne úlety slobodných žien nie sú len zjavmi z románov, ale skutočnosťou," písala Scanlonová.

Dana Goldsteinová, americká publicistka, ktorá sa zameriava na ženské témy, však o skutočnosti Brownovej predstáv pochybuje. "Podobne ako Hugh Hefner (zakladateľ magazínu Playboy) Brownová nebola len editorkou časopisu, ale aj propagátorkou životného štýlu z ríše fantázie. Produkt, ktorý Brownová predávala, celkom nekorešpondoval so skutočnými ekonomickými a kariérnymi túžbami amerických žien," tvrdila na svojom blogu.

"Pani Brownová sa často označovala za feministku, ale či jej celoživotná práca pomáhala alebo skôr podkopávala snahu o feministiek o viac slobody, o tom sa diskutuje už celé dekády. A bude sa určite aj dlho po jej smrti (Brownová skonala 13. augusta vo veku 90 rokov). Môžeme však o nej povedať, že bola dvojtvarou Jánusovou postavou v histórii žien. Zároveň progresívna aj regresívna v snahe posunúť ženské sociálne roly," napísala v nekrológu Brownovej pre New York Times Margalit Foxová.

Text: Milan Čupka pre Pravdu
Foto: REUTERS