Z právnika novinár, z učiteľky operná diva. Dnešná realita

Navyše dnes čoraz viac ľudí skončí v zamestnaní, ktoré nesúvisí s tým, čo študovali. Prečo?

Posledný veľký prieskum českého Národného ústavu pre vzdelávanie ukázal, že vyše deväťdesiat percent žiakov základných a stredných škôl nechce robiť rovnakú prácu ako ich otec či matka. Sú vyspelejší, skôr hľadajú vlastnú cestu a pri výbere majú oveľa viac informácií a možností ako generácie pred nimi. Navyše ich zlá nálada v spoločnosti núti hľadať šťastie inde ako ich rodičia.

Automechanik? Radšej manažér
O podobnej situácii možno hovoriť aj na Slovensku. Školská psychologička Eliška Kostelníková, ktorá deťom radí s výberom ďalšej školy a povolania, hovorí: "To, čo robia rodičia, deti poznajú, takže o povolaní rodičov nemajú ilúzie. Práca rodičov sa im zdá nudná, nezaujímavá, majú pocit, že zarobia málo peňazí. O iných povolaniach majú, naopak, romantické predstavy – mnohých dnes láka byť manažérmi či podnikateľmi."

Aj deti na základnej škole dnes uvažujú pragmaticky – chcú sa uplatniť a dobre zarábať. Preto sa hlásia na hotelové školy a obchodné akadémie, no len veľmi málo na priemyslovky. V kurze, naopak, vôbec nie sú remeslá. "Pracovať manuálne sa dnešným deťom zdá pod úroveň, len zriedkavo chce niekto byť automechanikom, kaderníčkou či kozmetičkou. Tieto povolania v spoločnosti nemajú cveng, hoci dobrý stolár sa často uživí lepšie ako daňový poradca. A tiež ho ťažšie zoženiete," dodáva psychologička.

Z nemocnice do IT firmy
Kým v minulom storočí sa práca prenášala bežne z rodičov na deti a existovali celé generácie s rovnakým povolaním – učiteľské, herecké, lekárske – dnes podľa psychologičky Kostelníkovej len máloktoré dieťa lekára chce byť tiež lekárom. Generačné povolanie podľa nej pretrvalo azda už len v umeleckej sfére.

Niekedy však ľudia jednoducho nemajú na výber – zvolené vysnívané povolanie ich jednoducho neuživí. Tak ako tridsaťtriročnú Bratislavčanku Katku: "Keď som skončila zdravotnú školu, v nemocnici som dostala nástupný plat 4 000 korún, s výhľadom na tučných 6 000 korún po pol roku, keď absolvujem nástupnú prax. Ešte počas skúšobnej lehoty sa ma kamarát opýtal, či by som nechcela ísť robiť sekretárku do IT firmy. Nástupný plat bol dvaapolkrát vyšší ako v nemocnici a nemusela som mať ani nočné služby. Neskôr som sa pridala k niekoľkým kolegom, ktorí sa rozhodli diaľkovo študovať informatiku. Postupne som prešla rôznymi pracovnými pozíciami, až som skončila pri vývoji aplikácií. Zdravotnú školu som si vybrala sama, vtedy sa mi to zdalo ako dobrý nápad, hoci som sa učila veľmi dobre a mohla som ísť aj na gymnázium. Mama lekárka bola z toho dosť nešťastná, ale ja som si postavila hlavu. Práca v nemocnici ma aj bavila, ale keďže som potrebovala niečo aj jesť, uprednostnila som menej kvalifikovanú prácu sekretárky za viac peňazí."

Svoje rozhodnutie Katka neľutuje, jednoznačným plus je podľa nej lepšia finančná situácia, hoci pripomína, že pacienti v nemocnici sú oveľa vďačnejší za milé slovo ako zákazníci IT firiem. Ale pracovný čas sa jej so zmenou pracovného zaradenia tiež natiahol: "Je vlastne jedno, či mám raz za týždeň nočnú službu v nemocnici alebo chodím celý týždeň domov o ôsmej večer."

V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s dvoma deťmi, a tak zasa plánuje zmeny: "Začala som ručne vyrábať šperky. Budúci rok plánujeme s kamarátkou predávať naše výtvory na jarmokoch. Ak sa nám bude dariť, tak pri tom zostaneme, ak nie, možno zasa zakotvím v celkom inom odvetví," nebojí sa mladá Bratislavčanka.

Právo využije aj v médiách
Dvadsaťsedemročný Marek sa rozhodol študovať právo: "Nevedel som, čo chcem robiť a predmety ako história a náuka o spoločnosti ma na strednej škole vždy bavili. Obaja rodičia sú právnici a zdalo sa mi, že sa právom dá celkom dobre uživiť. Človek nemusí byť len advokátom či prokurátorom, je aj množstvo podnikových právnikov a iných pozícií, na ktorých sa tieto vedomosti zídu. Už v škole som sa venoval médiám a zostal som pri nich, vôbec však neľutujem, že som právo vyštudoval. Myslím, že mi štúdium poskytlo určitý všeobecný prehľad a zišlo sa mi napríklad pri zakladaní firmy."

Keď si prácu učiteľky nemožno dovoliť
Marekova rovesníčka Zuzana študovala jazyky, pretože sa im chcela venovať. "Keď som skončila školu, našla som si miesto angličtinárky na strednej škole. Nástupný plat bol okolo 550 eur v hrubom. Len o sto eur viac, ako som zarábala v práci pre nadáciu na polovičný úväzok popri škole. Keď sa objavila možnosť pokračovať na plný úväzok za dvojnásobný plat, ako by som mala na škole, moje rozhodovanie bolo jednoduché. V nadácii pracujem už druhý rok a zatiaľ neľutujem. Možno sa k učeniu ešte niekedy dostanem, keď budem mať deti. Teraz, keď uvažujem o hypotéke, si to jednoducho nemôžem dovoliť," uzatvára.

Text: Katarína Sedláková a Elena Zemková pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK