Anketa: Pôjde vaše dieťa vo vašich šľapajách?
Sú rodičia, ktorí by najradšej svoje nesplnené sny "zrealizovali" na svojich deťoch. Aj keď o ne už ony nemajú záujem. Aký názor máte vy?
Magdaléna (22): Čakám bábätko, takže ešte si neviem celkom predstaviť, aká budem mama. Ale dúfam, že tá najlepšia. Zatiaľ mám teóriu, že najdôležitejšie zo všetkého je, aby sa dieťa venovalo tomu, čo ho baví. Pretože, podľa seba viem, že nie je väčší trest, ako robiť niečo, čo vás nebaví. Vtedy je človek ubitý a nič nefunguje podľa jeho predstáv. Takže budem sa snažiť s dieťaťom hľadať to, čo mu najviac ide, a to, čo ho bude baviť, podporovať, aj keby to zrovna nevynášalo veľa peňazí.
Romana (27): Môj manžel mal tie tendencie. Kedysi hrával futbal, ale po operácii meniskov prestal hrať a mal z toho depresie. Veľmi túžil po synovi, predstavoval si, že dosiahne to, čo nedosiahol on a pre nášho šesťročného syna to bol veľký stres. Viac ho to ťahalo k tenisovej rakete a bielemu dresu a môj manžel naňho robil nátlak. Vtedy som zasiahla. Veľa sme sa o tom rozprávali, neskôr to manžel, chvalabohu, pochopil.
Ľubica (27): Moja malá dcérka sa obšmieta pri mne, keď šijem. Rada sa hrá s farbami a látkami, vidí sa mi, že v mojich šľapajách pôjde. Ak sa to však tak stane, tak určite len preto, že si túto cestu vybrala sama. Viem, že to nie je dobré, keď rodičia na deti tlačia. Neuznávam ani rodinné firmy. Dieťa si svoju cestu musí nájsť samo. Môj partner má na to našťastie rovnaký názor.
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
