Jedno dieťa, dve adresy

Iní zdvíhajú varovný prst a upozorňujú, že nie každé dieťa a nie každý rodič ju dokážu bez problémov absolvovať. Aké sú výhody a úskalia tohto, u nás ešte vždy nového, inštitútu?

Na Slovensku každý rok vyše 10-tisíc manželstiev skončí rozvodom. V mnohých prípadoch dvojica rieši nielen spoločné problémy, ale aj budúcnosť svojich detí. Časy, keď deti takmer výlučne zostávali s matkou, sú preč. Od júla 2010 sa rodičia nemusia pred súdom dohadovať, ktorý z nich bude dieťa vychovávať. Môžu zvoliť kompromis v podobe striedavej starostlivosti a dopriať tak dieťaťu čas s matkou, ako aj s otcom.

Dve strany jednej mince
Štatistiky týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti za rok 2011 naznačujú, že využívanie tejto možnosti sa ešte len rozbieha. Súd ju odklepol v 66 prípadoch, z toho v 55 prípadoch išlo o schválenie dohody rodičov. Samotný súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti napriek nesúhlasu jedného z rodičov 11-krát. Keďže sporné prípady sa riešia dlhšie, je možné, že sa tento pomer zmení.

Podľa Denisy Jánošíkovej, advokátky a členky predsedníctva občianskeho združenia ABC pre rodinu, má striedavá starostlivosť dve stránky: "Výhodou striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nestráca kontakt s jedným z rodičov. Obaja preberajú zodpovednosť za výchovu a napĺňanie všetkých jeho potrieb. Ak sú rodičia aj dieťa na striedavú starostlivosť pripravení, je to skvelý inštitút. Môže totiž v maximálnej miere podporiť záujem dieťaťa, aby mu zostali obaja rodičia a aby jeho blaho a záujmy boli naplnené," vysvetľuje.

V praxi striedavá starostlivosť existovala aj pred jej právnou úpravou. Denisa Jánošíková však pripomína, že ak striedavá starostlivosť nie je na podnet oboch rodičov, ale začne sa rozhodnutím súdu, nemusí ísť o najlepšie riešenie pre dieťa. Základom striedavej starostlivosti je totiž schopnosť rodičov spolu komunikovať a dohodnúť sa na všetkom, čo sa týka dieťaťa. Zvyčajne platí, že ak majú partneri za sebou nepríjemný rozvod plný dohadovania sa, tieto nezhody prenesú aj do výchovy svojho potomka, ktorý následne trpí.

Striedanie rodičov v praxi
Dieťa vychovávané v striedavej starostlivosti má v každom byte svoj priestor a veci, ktoré v ňom zostávajú. Nemalo by sa sťahovať každý týždeň s plným kufrom, naopak, v oboch príbytkoch by malo nájsť to, čo potrebuje. Je však vhodné, aby sa oba svety prelínali.

Cykly, v ktorých sa dieťa u rodičov strieda, môžu byť rôzne. "Zákon neudáva ich dĺžku. Najdlhší cyklus, s ktorým som sa stretla, boli dva týždne. Najčastejšie však ide o týždňové cykly, ktoré sa začínajú vždy v piatok, aby dieťa malo víkend na aklimatizáciu," vysvetľuje Denisa Jánošíková. Pozdáva sa jej aj systém severských krajín. V nich pomerne často dieťa zostáva v byte a striedajú sa rodičia, neraz aj s novými rodinami. Pre bežného Slováka ide vzhľadom na ceny nehnuteľností a ich prenájmov o neveľmi dostupné riešenie. Ideálne je, ak bývalí partneri bývajú aspoň blízko seba a dieťa tak môže bez problémov navštevovať svoju školu alebo chodiť von s kamarátmi.

A čo peniaze?
Rodičia by v prípade striedavej osobnej starostlivosti mali všetky náklady znášať spoločne. "Stravu a ubytovanie platí každý rodič sám, školské potreby, krúžky, stravné lístky v škole, tábor a podobne zväčša hradia na polovicu. Tiež drahšie veci ako bicykel alebo lyže rodičia môžu kupovať spoločne. Vtedy sa nemôže stať, že rodič povie: toto som ti kúpil ja, tak to tu zostane," približuje Denisa Jánošíková.

Vhodným riešením môže byť založenie spoločného účtu, na ktorý obaja rodičia posielajú peniaze a platia z neho spoločné výdavky dieťaťa. Rodičia si pri žiadaní o striedavú osobnú starostlivosť neraz ani neuvedomujú, do akej hĺbky ide. Zodpovednosť a nutnosť neustálej komunikácie s bývalým partnerom prakticky znemožňuje urobiť za stroskotaným vzťahom čiaru a aspoň sčasti na partnera zabudnúť. "Rodičia sa musia vedieť dohodnúť na tom, aký bude mať ich dieťa denný rytmus, aké krúžky bude navštevovať, ako a kedy si ho budú odovzdávať, ktoré veci si so sebou má zobrať, či kúpiť zimnú bundu za 30 eur alebo za 150 eur," vysvetľuje Denisa Jánošíková.

Tlak na psychiku
Striedavá osobná starostlivosť nie je náročná len pre rodičov, ale najmä pre dieťa. Nie každé zvládne bez problémov časté zmeny a život v dvoch rôznych rodinách. Preto niekedy ani v prípadoch, keď sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, nemusí ísť o najlepšie riešenie pre samotné dieťa. Deti sa potom stávajú obeťami túžby rodičov, ktorí takto uspokojujú svoje potreby, nie potreby dieťaťa.

"Záujmy dieťaťa pred súdom zastupuje kolízny opatrovník, to však nie je psychológ. Môže posúdiť, či sú rodičia schopní a spôsobilí spoločne vychovávať dieťa, ale nemusí vždy presne odhadnúť, či je takáto výchova ozaj v záujme dieťaťa. Preto je vhodná konzultácia s detským psychológom alebo špeciálnym pedagógom, hoci to zákon nevyžaduje," vysvetľuje Denisa Jánošíková. Podľa jej názoru totiž za žiadnych okolností nemožno zabúdať na dôvod, pre ktorý vlastne bola striedavá starostlivosť uvedená do praxe. A tým je blaho dieťaťa.

Čo hovorí zákon
Dieťa do striedavej starostlivosti môže byť dané vtedy, ak sú obaja rodičia spôsobilí ho vychovávať a ak majú o ňu záujem. Podmienkou je, že striedavá starostlivosť bude v záujme dieťaťa a bude lepšie zaisťovať potreby dieťaťa. Ak o striedavú starostlivosť žiada len jeden z rodičov, súd musí skúmať, či bude v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní má rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Prihliada na jeho záujem, na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd by tiež mal dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi. Úlohu pri rozhodovaní súdu hrá aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti.

Text: Elena Zemková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK