Dvojitá výchova sa u nás neosvedčila

Už samotný rozvod neprebiehal najlepšie, syn Lacko však zostal so súhlasom otca v jej osobnej starostlivosti. Stretávali sa aj mimo určených hodín a chvíľu sa zdalo, že všetko bude fungovať relatívne dobre. Situácia sa zmenila, keď sa exmanžel chcel do vzťahu vrátiť, Monika však nesúhlasila.

"V roku 2008 otvoril zmenu zverenia a zneužil, že mohol Lacka vídať, koľko chcel. Tvrdil, že sa oňho neviem postarať. O rok neskôr mi prišlo predbežné opatrenie, ktorým zverili syna do starostlivosti otca. Vtedy štvorročného Lacka som teda bývalému mužovi odovzdala, a odvtedy som ho vyše mesiaca nevidela. Otec mi ho nevydával, zabarikádoval sa v dome s kamerovým systém, kričal, že ho chcem zabiť. Bála som sa, že s ním odcestuje do zahraničia, pretože dal malému spraviť nový pas. Policajtom stačilo na to predbežné opatrenie. A ja ako matka som mohla len hádať, kde sa moje dieťa nachádza."

Keď po vyše mesiaci krajský súd predbežné opatrenie zamietol, bývalý manžel musel dieťa matke vydať. Syn mal syndróm zavrhnutého rodiča. Lacko sa mamy bál, nechcel s ňou ísť, plakal a do auta ho s bratom a mamou museli dostať takmer nasilu. "Bolo to tesne pred súdnoznaleckým posudkom, takže synovi potreboval vymyť mozog. Dnes už viem, že ide o presný scenár, ktorého sa takíto rodičia držia. Napriek tomu som nakoniec celý spor v roku 2011 vyhrala a výrok prvostupňového súdu potvrdil aj krajský súd. Vtedy prišlo podanie na striedavú starostlivosť," hovorí Monika Ivaničová.

Veď spolu vychádzate celkom dobre
Je len ťažko predstaviteľné, že dieťa môžu striedavo vychovávať dvaja ľudia s natoľko naštrbenými vzťahmi. Bývalý manžel podal na matku svojho dieťaťa a jej rodinu mnoho trestných oznámení, ktoré boli všetky odmietnuté, paradoxne až na jedno, ktoré sa rieši dosiaľ. Napriek tomu sa s ním pre dobro syna chcela Monika Ivaničová dohodnúť a najala mediátorku. Táto jej snaha sa však u bývalého manžela nestretla s pochopením.

"Novú sudkyňu minulosť absolútne nezaujímala a zdalo sa jej, že komunikujeme celkom dobre. To bolo však len preto, že som už chcela mať pokoj. Syn musel po troch mesiacoch opäť vypovedať na súde, čo mi prišlo voči nemu naozaj nekorektné. Sudkyňa síce rozhodla o sedeniach u psychológa, s ktorými som absolútne súhlasila, ale tie sa neuskutočnili, lebo Úrad práce a sociálnych vecí mal priveľa agendy. Takže sudkyňa a kurátor rozhodli o striedavej starostlivosti aj bez toho."

Syn žije vo dvoch svetoch
Ako momentálne vyzerá situácia v praxi? "Striedavú starostlivosť využíva môj exmanžel, ako chce. Syn bol napríklad na liečení, tak som navrhla, aby exmanžel bol polovicu času sprevádzajúcou osobou. Odmietol, vraj nemá čas. Tak som celé liečenie pokryla ja. Následne sme spravili dva cykly a mesiac to fungovalo. Potom však musel zasa odcestovať a pýtal sa ma, čo s Lackom. Samozrejme, že som si ho vzala, ale takýto prístup je úplne nekorektný. Jeho predstava je, že si bude robiť, čo chce, bude mať syna kedy chce, ja k tomu nebudem mať čo povedať a hlavne nesmiem od neho chcieť vyššie výživné."

Hoci psychológovia upozorňujú, že je nutné zachovávať vo výchove určitú kontinuitu, Lacko akoby vyrastal v dvoch rôznych svetoch. "Prichádza do druhej domácnosti ako cez filter - okamžite ho prezlečú, takpovediac odvšivia od matky. Zavretím dverí o synovi nič neviem, keď sa pýtam, tak vraj vyzvedám. U môjho bývalého manžela je to celkom iný svet - ide o veľmi materialisticky orientovanú domácnosť s množstvom drahých hračiek. Ja sa ho snažím smerovať úplne inak, čiže syn má akoby dvojitú výchovu. U otca je do jedenástej pred televíziou, hoci podľa mojich pravidiel by už dávno bol v posteli. Nehovoriac o tom, že v štyroch rokoch pozeral horor Masaker motorovou pílou," opisuje synove zážitky.

Keďže Lacko je astmatik, musí dnes užívať tri rôzne lieky. "Jeho otec - paradoxne lekár - zdravotný stav svojho syna úplne prehliada. Minulý rok v lete išiel syn po dvojtýždňovom pobyte u otca rovno do nemocnice. Skoro mi zomrel, pretože otec mu vysadil liečbu. Sudkyňa to však pri rozhodovaní o osobnej striedavej starostlivosti ignorovala - vraj prečo som nepodala trestné oznámenie. Ale ja už som chcela mať pokoj a nevyhrocovať opäť celú situáciu," vysvetľuje Monika Ivaničová.

Na úžitok alebo na škodu?
Manažérka vo farmaceutickej firme má tiež obavy z vplyvu striedania domácností na synovu budúcnosť. "Teraz žije v umelých podmienkach, keď sa obaja rodičia snažia bojovať o jeho pozornosť a lásku a v určitých oblastiach modelujeme nie realistické prostredie, rozmaznávame ho. Stále je pre nás ten prvý, je stredobodom pozornosti. Myslím si, že to pre dieťa nie je dobré. Raz ho napríklad realita so ženou môže poriadne prefackať. Keď príde unavená, bude musieť urobiť to a ono a nebude mať chuť sa oňho na sto percent starať, tak ako to teraz robíme my."

Napriek zlým vlastným skúsenostiam však striedavú starostlivosť nezatracuje. "Ak striedavka funguje, je to podľa mňa veľmi veľká výhoda nielen pre dieťa, ale aj pre ženu. Má týždeň čas povybavovať si veci, oddýchnuť si, stretnúť sa s kamarátmi, ako by to normálne malo fungovať v úplnej rodine, kde druhý partner pomáha Pritom vie, že dieťa je v dobrých rukách. Ak ide o kultivovaný rozchod a partnerov, ktorí sa vedia medzi sebou dohodnúť, určite by som ju odporúčala."

Text: -el- pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu