Šéfkuchár Križan: Namiesto hádky stačí pohľad alebo gesto

Nepatrím medzi šéfkuchárov, ktorí stále kričia a nadávajú. S kolegami spolupracujeme už roky a poznáme sa tak dobre, že sa ani nemusíme hádať. Stačí pohľad alebo gesto a už vedia, čo chcem povedať. Sám som si ich zaučil a vychoval, takže robia veci podľa mojich predstáv. Ak aj občas zakričím, nie je to často.

Myslím, že som jeden z tých lepších šéfov a keď už niekomu niečo vyčítam, tak oprávnene. Ale keby som zistil, že to tak nebolo, nemám problém človeku vysvetliť, že som sa pomýlil alebo som to myslel inak. Mám rád ľudí, ktorí dokážu povedať prepáč - takých nie je veľa.

Na veľké hádky si nespomínam ani z čias, keď som ešte nebol šéf. Som totiž dosť nehádavý typ - poviem svoj názor a keď sa niekomu nepáči, nevadím sa. Skôr ustúpim a pomyslím si svoje. Iné to je, ak niekoho vyslovene nemám rád a prekáža mi, vtedy viem reagovať dosť prudko. Našťastie poznám len dvoch-troch takých ľudí.

A hádky v súkromí? Tých nie je veľa, a keď - tak sú dôvodom maličkosti. Mám napríklad trochu problémy s časom a dosť často meškám, aj keď nie vždy svojou vinou. Alebo chodím veľmi rád na ryby, čo je časovo náročné. Mám veľmi málo voľna, v ktorom chcem stihnúť veľa vecí a to sa nie vždy dá.

Text: el pre Pravda magazín
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu