Výnimočné pracoviská: V atómovej elektrárni velí aj žena

Presne tak to však vyzerá v "pracovni" Viery Šuvadovej, prvej ženy na Slovensku, ktorá riadi jadrový reaktor.

Pri príchode do práce väčšina ľudí prejde turniketom, "odpípne sa" a je to. V prípade Viery Šuvadovej tento proces vyzerá úplne inak. Pri vstupe do jadrovej elektrárne totiž platia trochu iné postupy. "Musím prejsť detektorom kovov a dať si zröntgenovať tašku ako na letisku. Potom sa identifikujem svojou kartou a odtlačkami prstov. Tie používam pri pohybe v elektrárni viackrát za deň. Aj v rámci nej sú zóny, do ktorých nemôžu ísť všetci zamestnanci," vysvetľuje.

Kancelária Viery Šuvadovej sa nazýva bloková dozorňa a je to vlastne riadiace centrum elektrárne, ktoré počas služby nemôže opustiť. "V blokovej dozorni pracujú traja ľudia - operátor primárneho okruhu, operátor sekundárneho okruhu a vedúci reaktorového bloku. Hneď vedľa je šatňa a kuchynka, do ktorej nám nosia jedlo z jedálne. Táto miestnosť má sklenú stenu, takže stále vidíme, čo sa v dozorni deje," približuje svoje pracovisko vedúca reaktorového bloku.

Tradičná predstava inžiniera pracujúceho v jadrovej elektrárni určite zahŕňa aj biely odev. Realita je opäť iná. "Moju pracovnú uniformu tvorí oranžové tričko a montérky. Keď prichádzajú do dozorne ďalší ľudia, ľahšie nás rozoznajú, pretože operátori majú na rozdiel od vedúceho reaktorového bloku svetlomodré tričká," približuje vedúca reaktorového bloku.

Žiadne ponocovanie ani alkohol
A ako vyzerá jej bežný pracovný deň? Keďže pracuje na zmeny, chodí do práce na šiestu ráno, druhú poobede alebo desiatu večer. Pri zamestnaní s takou veľkou zodpovednosťou, ako je tá v jadrovej elektrárni, sa nemôže stať, že by niekto prišiel do práce napríklad po párty. "Človek musí byť oddýchnutý a vyspatý. Dobrá životospráva k tejto práci jednoducho patrí. Ak nechcete mať na druhý deň problém, večer po deviatej-desiatej si už nemôžete dať ani pohár vína. " vysvetľuje Viera Šuvadová.

Keď príde vedúca reaktorového bloku do dozorne, preberie zmenu od predchádzajúceho vedúceho bloku. Ten jej povie nielen, čo sa dialo počas jeho zmeny, ako aj čo sa udialo od jej poslednej zmeny. Vďaka tomu má nastupujúci pracovník prehľad o dianí a slede udalostí. Potom nasleduje operatívna porada so zmenovým inžinierom, ktorý má zodpovednosť za oba bloky.
"Dodnes si spomínam, ako sa mi triasol hlas, keď som na operatívnej porade hovorila po prvýkrát. Ale s každým ďalším dňom to bolo lepšie a po týždni už to človek ani nevníma," vysvetľuje Viera Šuvadová. Dobre si uvedomuje zodpovednosť, ktorú má, no strach z práce v elektrárni nemá: "Keď prejdete všetkými školeniami a skúškami, viete do posledného detailu, ako elektráreň funguje a ako pracujú jej jednotlivé súčasti. Priestor na strach tam nie je."

Od filmov má realita ďaleko
Štandardne sú všetky systémy nastavené a fungujú v automatickom režime. Niekedy sa však môže určitý parameter odkloniť od nominálneho stavu. Vtedy zasiahnu operátori, ktorí ho včas skorigujú. V zásade teda vedúca bloku sedí v dozorni a sleduje niekoľko monitorov, na ktorých vidí hlavné parametre bloku a v prípade potreby riadi prebiehajúce činnosti na bloku.

"Nie je to vôbec také dramatické ako vo filmoch. Nič sa nedeje tak rýchlo, že by sa človek nemohol dobre rozhodnúť. Sme tam traja, takže pracujeme ako tím. Riadime sa podľa prevádzkovej dokumentácie, v ktorej sú jednotlivé systémy a situácie podrobne opísané. Keď nasledujeme nejaký postup, značíme si urobené kroky, aby nič sme v postupe nevynechali. "
Kvalitu ľudí, ktorí obsluhujú reaktor, zaisťujú okrem neustálych školení a vzdelávania aj samotné prijímacie psychotesty, a to nielen vedomostné, ale aj analytické. Dodnes si na ne veľmi dobre spomína aj Viera Šuvadová. "Jednu časť tvoria IQ testy a po nich nasleduje nekonečné množstvo rôznorodých otázok. Ďalšie úlohy sa zameriavali na vnímanie svetla a priestorovú orientáciu. Mali sme aj zadania zamerané na rýchlosť reakcie - na farby a na zvuky. Bloková dozorňa je plná svetiel a zvukových signalizácií, preto je dôležité, aby človek dokázal rýchlo a presne reagovať a rozoznávať ich," vysvetľuje Viera. O náročnosti testov svedčí aj fakt, že v ten deň ich zo štyroch uchádzačov úspešne spravila len ona.

Muži sú v prevahe
Technické povolania sú ešte vždy skôr doménou mužov a inak to nie je ani v tomto prípade. Už na vysokej škole bolo asi z troch stoviek študentov len približne pätnásť dievčat. Silnejšie pohlavie prevláda aj na jej súčasnom pracovisku, Viere to však neprekáža. "Muži si na mňa museli chvíľu zvykať. Mali zaužívaný svojský slovník, ktorý museli trocha okresať a skultúrniť. Po mesiaci už sme boli zabehnutí. Ja osobne rada spolupracujem s mužmi, pretože sú priami a neriešia hlúposti. Aj keď je fakt, že niekedy sú ešte klebetnejší ako ženy," hovorí s úsmevom.
Keďže je prvou ženou vo funkcii vedúceho reaktorového bloku, kolegovia začali premýšľať, ako poženštiť skratku pre vedúceho reaktorového bloku "vrb", ktorú používajú normálne v mužskom rode. Za pár dní sa objavilo hneď niekoľko variácií od "vrbky" cez "vrbu" až po "vrbicu". Táto skratka v žiadnom prípade nie je jediná, ktorú pracovníci v jadrovej elektrárni používajú, presne naopak.

"Keď sa stretnem s kolegami na ulici, nezasvätení ľudia vôbec nerozumejú, o čom sa rozprávame. Sme v akomsi vlastnom svete," hovorí rodáčka z Oravskej Poruby. A čo plánuje Viera do budúcnosti? Lákajú ju výmenné stáže v niektorej z ďalších elektrární Enelu a o niekoľko rokov zrejme prídu na rad aj potomkovia.

Text: Elena Zemková pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu