Prečo klamanie prospieva vývoju detí?

V jedno nedeľné popoludnie sedel otec na lavičke v parku, čítal si časopis a kútikom oka sledoval šesťročného syna Sébastiena, ako sa na ihrisku ich parížskeho predmestia hrá s ďalšími deťmi na šmýkačke. Jedno z detí sa rozbehlo k svojej matke nasledované Sébastienom, ktorý sa nehanbil a začal sa rozprávať s dospelou ženou, ktorú nepoznal. Jeho otec neprítomne počúval na pol ucha žvatlanie svojho syna, ale zbystril, keď začul, ako Sébastien vykladá, že nie, ten muž, s ktorým ho videla prísť, vlastne nie je jeho otec.

Otec okamžite vyskočil, rozčúlený schmatol syna za ruku a žiadal vysvetlenie. Prečo si klamal tej pani? Chlapec sa vykrúcal, rozpačito sa usmieval, ale žiadny dôvod, prečo takú vec povedal, ponúknuť nedokázal. A jeho otec zostal zmätený a naštvaný.

Zistenie, že dieťa hovorí lži alebo si necháva veci pre seba a má tajnosti, je pre rodičov vždy znepokojujúce. Až do tej chvíle si boli istí, že majú nad svojím dieťaťom úplnú kontrolu. Konfrontovaní s klamstvom majú pocit, že túto kontrolu strácajú. A tento pocit bude len silnieť, ako bude dieťa dospievať. Objav malých nevinných klamstiev je ťažké prehrýzť, pretože rodičia sa cítia zranení a rozčarovaní.

A napriek tomu mať svoje tajomstvá, aj keby to znamenalo klamať, keď si ich chce dieťa udržať, je zásadné pre rozvoj osobnosti dieťaťa a jeho psychickú vyrovnanosť.

Štúdia, ktorú vypracovala Valéria Aubronová a nazvala ju Patologické klamstvo u detí: psycholo­gicko-vý­vojový­ prístup a ktorú v roku 2007 publikoval časopis Annales médico-p­sycholog­iques­, zistila, že 60 percent dievčat a chlapcov vo veku od šiestich do ôsmich rokov "príležitostne klame" a 20 percent z nich to robí "často".

Dať deťom právo nehovoriť vždy pravdu znamená "považovať ich za plne rozvinutého a nezávislého jednotlivca", zdôraznila lekárka a psychote­rapeutka­ Dana Castrovhová, autorka knihy Malé tichá, malé lži.

Všeobecne deti klamú z troch dôvodov: aby sa vyhli trestu, aby presadili vlastnú osobnosť a aby chránili osoby, ktoré milujú. Rad psycholo­gických­ experimentov a štúdií ukázal, že deti sú schopné klamať, čo znamená, že dokážu úmyselne prekrútiť realitu už od veľmi útleho veku. Od štyroch rokov zisťujú, že za vlasy pritiahnuté lži sa dajú použiť, aby dostali, čo si želajú, alebo aby sa chránili pred vecami, ktorých sa boja.

Predstieranie, že to bola mačka, kto poobhrýzal narodeninovú tortu, môže byť napríklad spôsob, ako uniknúť trestu. Deti žijú vo svete, ktorý je plný príbehov a rozprávok - napríklad o tom, kto na Vianoce nosí darčeky, a sú to ich rodičia, kto cíti potrebu ich kúzlo udržiavať a nezlomiť.

Do veku piatich rokov však deti s klamaním váhajú, pretože veria, že rodičia dokážu ľahko prečítať každučkú ich myšlienku. Táto viera však postupne slabne. "Stačí jediná malá nevinná lož, ktorá im prejde, aby si deti uvedomili, že disponujú niečím nesmierne cenným: vlastnou osobnosťou, identitou a súkromím, do ktorého sa dokonca ani ich rodičia nemôžu dostať," dodala Castrovhová. Uniknúť trestu klamaním alebo nehovorením pravdy vedie k slobode a vzdoru.

"Aby dieťa mohlo klamať, musí byť schopné empatie, čo znamená, že musí vnímať emócie ľudí okolo seba, pred ktorými bude svoje emócie skrývať alebo, naopak, predstierať," uvádza psychoanalytik a psychoterapeut Pascal Neveu v knihe Klamať pre lepší spoločný život.

Okolo veku siedmich až ôsmich rokov si deti začínajú uvedomovať, že aj dospelí niekedy prekrúcajú pravdu: či už z pohodlnosti, aby sa vyhli nudným veciam, aby nezranili niečie city, aby sa vyhli hádke, alebo aby si vylepšili vlastnú povesť. Tak prečo by deti nemohli robiť to isté?

Keď vo veku desiatich až jedenástich rokov nastúpia na druhý stupeň základnej školy, začnú sa od svojich rodičov odpútavať. V ich živote preberajú dôležitejšiu úlohu kamaráti a potreba zapadnúť do skupiny občas vedie k tomu, že adolescenti klamú častejšie.

V tomto veku už dieťa perfektne rozlišuje medzi malým nevinným klamstvom, ktoré mu ušetrí nepríjemné domáce práce typu "nemôžem umývať riad, musím si robiť domáce úlohy do školy", a závažnejším podvodom, ktorý môže narušiť vzájomnú dôveru. Klamstvá môžu tiež slúžiť na zakrytie reality, ktorá je príliš násilná alebo ťažko prijateľná. Jej popretie je potom formou sebaobrany pred skutočným životom.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK