Najbizarnejšie diéty v dejinách - alebo: toto rozhodne neskúšajte!

Už starovekí Gréci a Rimania držali diéty. Ale zatiaľ čo vtedy to bolo prevažne o zdraví a fyzickej kondícii, boli to ľudia viktoriánskej éry, ktorí naozaj odštartovali vášeň pre nárazové chudnutie.

"Grécke slovo diatia, z ktorého je diéta odvodená, opisuje celý spôsob života," povedala historička Louise Foxcroftová, autorka knihy Kalórie a korzety: História diét počas 2000 rokov. "Ľudia prišli na chuť nárazovým diétam až v 19. storočí. Počas tejto doby sa priklonili viac k držaniu diét z estetických dôvodov ako zdravotných a doslova vybuchol priemysel okolo chudnutia," dodala.

BBC News s jej pomocou zostavil prehľad najpodivnejších a najnezdravších spôsobov chudnutia v dejinách, ktorých napodobňovanie sa rozhodne neodporúča:

Rozžuť a vypľúvať
Na prelome 20. storočia Američan Horace Fletcher usúdil, že veľa žuvania a pľuvania je spôsobom, ako zhadzovať na váhe. Fletcherismus, ako sa jeho metóde hovorilo, odporúča žuť jedlo tak dlho, kým sa z neho všetka "dobrota" nevyšťaví, a potom zvyšnú hmotu vypľuť. Bol veľmi presný v tom, koľkokrát má človek rôzne potraviny žuvať - napríklad jednu šalotku celkom 700-krát. Jeho metóda bola veľmi obľúbená a mala rad slávnych nasledovníkov vrátane spisovateľov Henryho Jamesa a Franza Kafku. Došlo to tak ďaleko, že ľuďom na spoločenských večerách stopovali, či žujú dostatočne dlho, uviedla Foxcroftová. "Táto diéta okrem iného znamenala, že človek mal stolicu len raz za dva týždne a bola prakticky bez zápachu. Fletcher ju opisoval ako čosi, čo vonia podobne ako 'teplé sušienky'," dodala. "Sám so sebou nosil vlastnú vzorku, aby toto tvrdenie dokázal."

Diéta s pásomnicou
Tá rozhodne nebola pre citlivé povahy, ale napriek tomu po roku 1900 nabrala na popularite. Operná speváčka Maria Callasová údajne tieto parazity jedla, aby sa pokúsila zbaviť nadváhy. Ľudia túžiaci po pásomnicovej diéte prehĺtali hrču pásomníc z hovädzieho mäsa zvyčajne v podobe tabletiek. Pásomnice potom v črevách dospeli a začali pohlcovať jedlo, čo skutočne viedlo k chudnutiu - spolu s hnačkami a vracaním. Akonáhle človek dosiahol požadovanú váhu, vzal si antiparazitické pilulku, ktorá pásomnicu zabila - ak mal šťastie. Potom ešte musel parazita z tela vylúčiť, čo mohlo spôsobiť brušné a rektálne komplikácie. Išlo o metódu riskantnú v mnohých ohľadoch. Nielenže pásomnica dorastá až deviatich metrov dĺžky, ale môže spôsobiť celú škálu chorôb vrátane bolestí hlavy, očných problémov, meningitídy, epilepsie a demencie.

Arzén
V 19. storočia sa lieky na chudnutie, tabletky a odvary stali výnosným biznisom. Avšak tieto "zázračné lieky" často obsahovali nebezpečné ingrediencie, vrátane arzénu a strychnínu. "Reklamy tvrdili, že to urýchľuje metabolizmus, podobne ako napríklad amfetamíny," povedala Foxcroftová. Akokoľvek nízky obsah arzénu v pilulkách je všaks stále krajne nebezpečný. Často ľudia v túžbe po schudnutí užili vyššiu ako odporúčanú dávku a riskovali tým otravu arzénom. Častokrát ani nebolo uvedené, že prášky tento jed obsahujú, a ľudia tak netušili, čo vlastne užívajú. "Podobné jedy boli kontrolované len veľmi voľne a dali sa ľahko získať pre celú škálu využitia v domácnosti i medicíne," dodala Foxcroftová.

Ocot
Chudnúce celebrity nie sú ničím novým. Lord Byron bol jedným z prvých vzorov pre tých, ktorí sa snažili schudnúť a odštartoval tak posadnutosť verejnosti po spôsoboch, akým slávne hviezdy dosahujú štíhlosť. Rovnako ako súčasné celebrity aj Byron tvrdo drel, aby si udržal postavu. Začiatkom 19. storočia romantický básnik spopularizoval diétu pozostávajúcu prevažne z octu. Keby žil v súčasnosti, pravdepodobne by na túto tému vydal knihu, z ktorej by bol bestseller. V snahe očistiť organizmus odporúčal denne piť ocot a jesť zemiaky máčané v ňom. Vedľajšie účinky zahŕňali zvracanie a hnačku. Pretože Byron mal značný kultúrny vplyv, vyvolala jeho metóda obavy, že ju budú nasledovať mladí ľudia - a veľa romantikov sa tiež obmedzilo v strave na ocot a ryžu, aby dosiahli "byronovský" módne bledý a vyziabnutý vzhľad. "Naše mladé dámy prežívajú väčšinu dospievania na pokraji vyhladovania," napísal vtedy jeden z kritikov.

Guma
V polovici 19. storočia Charles Goodyear zistil, ako vylepšiť gumu procesom nazývaným vulkanizácie. S priemyselnou revolúciou a hromadnou výrobou sa zrazu využitie gumy značne rozšírilo. Zahŕňalo gumové spodné nohavičky a korzety, ktoré - ako sa verilo - nielen sťahovali tukové vankúšiky, ale tiež spôsobovali potenie spájané s chudnutím. Nosili ich ako muži, tak ženy, uviedla Foxcroftová. A nebolo príjemné, keď neustále prevlhnutá pokožka krehla, praskala a stávala sa náchylnou voči infekciám. Až prvá svetová vojna toto šialenstvo pribrzdila, pretože guma začala byť potrebná na vojenské účely.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK