Slováci v cudzine. Žije sa tam lepšie ako doma?

Dnes podľa prieskumov považuje Slovensko za ideálnu krajinu na život menej ako polovica jeho obyvateľov. O výhodách a nevýhodách života za hranicami hovoria Slováci, ktorí si život v "zasľúbených krajinách" vyskúšali na vlastnej koži.

Cestovanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek predtým, a tak je prirodzené, že aj Slováci mieria za hranice čoraz častejšie. Cudzina láka najmä mladšiu generáciu, ktorá nemá záväzky a zároveň ovláda angličtinu či iné jazyky. Podľa prieskumu GfK by len 32 percent Slovákov do 29 rokov chcelo zostať žiť na Slovensku. Na iných krajinách ich láka viac pracovných príležitostí, vyššie platy, príťažlivejšie podnebie či spoznávanie nových kultúr. Medzi najatraktívnejšie na život podľa prieskumu patria Spojené štáty americké, Rakúsko či Anglicko. Otázka je, koľko z respondentov si život v danej krajine vyskúšalo aj na vlastnej koži. Porekadlo o tom, že susedova tráva je vždy zelenšia, možno tak trochu platí aj v tomto prípade.

Faktom je, že Slováci majú v zahraničí dobré meno a väčšina ľudí ich považuje za pracovitých a šikovných zamestnancov. Receptom na úspech je podľa tých, ktorí žijú za hranicami, tvrdá práca, trpezlivosť a schopnosť prečkať aj horšie chvíle.

Jeden sa chce vrátiť, druhý presne naopak
Mnoho Slovákov, ktorí do zahraničia odchádzajú pôvodne len na rok či dva, to späť domov veľmi neťahá - veď ešte je toľko toho, čo možno vidieť a zažiť! Hoci im chýba rodina či kamaráti, vďaka internetu a telefonovaniu sú v kontakte rovnako alebo ešte intenzívnejšie, ako keď sú doma. V niektorých počas pobytu mimo Slovenska nechuť k nemu narastie, iní začnú túžiť po návrate.

"Na Floride som skoro deväť rokov. Hľadal som zmenu, lepšie zaplatenú prácu, iné prostredie, prírodu. Nosiť šortky, šľapky a tričko jedenásť mesiacov v roku nie je na zahodenie. Ale baví ma to tu menej ako kedysi. Pomaly rozmýšľam nad návratom domov, veď som na Slovensku celý ten čas vôbec nebol. Teraz cítim, že chcem žiť bližšie pri rodičoch," vysvetľuje Luboš, ktorý sa na Floride živí "čím príde".

Iní v zahraničí prekonali počiatočné ťažkosti, v krajine sa udomácnili a boli by v nej ostali, keby im v plánoch neurobila škrt cez rozpočet ekonomická kríza. Štyridsaťročný architekt Martin strávil tri roky v Írsku a ďalšie tri roky v Škótsku - pracoval pre renomovanú medzinárodnú firmu na kreatívnych projektoch, no keď prišla kríza, ako prvých začali prepúšťať cudzincov. Nepomohlo ani to, že firma mu napísala odporúčanie pre iných potenciálnych zamestnávateľov, kde vychválila jeho schopnosti a pracovitosť. Po niekoľkých mesiacoch neúspešného hľadania práce sa rozhodol vrátiť radšej domov na Slovensko. Tu síce našiel prácu takmer hneď, no nebavila ho tak ako tá predošlá.

Príbeh tridsiatničky Silvie sa Martinovmu v čomsi podobá. V Írsku na začiatku krízy tiež prišli o prácu ako prví cudzinci, navyše na nich začali domáci zazerať ako na zlodejov pracovných miest. Silvia sa vrátila domov, no neľutuje. Nielenže ju situácia donútila konečne urobiť rozhodnutia, ktoré dlho odkladala, no nakoniec má aj prácu, v ktorej profesionálne rastie a je spokojná. Rodinu si radšej založí na Slovensku a aj na jej obľúbenú cyklistiku sú na Slovensku oveľa lepšie podmienky ako v daždivom Írsku.

V každom prípade nikto z oslovených neľutoval, že sa do zahraničia vybral - či už v cudzine ostal, alebo sa vrátil. Pobyt v cudzine človeka naučí nielen jazyku, ale najmä samostatnosti a odhodlaniu pobiť sa s problémami. A mnohí tak zistia, že narodiť sa na Slovensku vôbec nie je najhoršie.

Text: Elena Zemková a Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: archív Evy Kernovej