Siamské dvojčatá, ktoré oddelil Jaroslav Siman, majú dvoje narodenín

Dievčatká, zrastené v spodnej časti tela panvovou kosťou, sa narodili 21. januára 2000. Operáciu viedol prednosta Detskej chirurgickej kliniky profesor Jaroslav Siman, zákrok trval jedenásť hodín. Bolo to prvé úspešné oddelenie siamských dvojčiat na Slovensku. Andrejka a Lucka majú vývod, sú pod lekárskou kontrolou, ale cítia sa dobre a žijú plnohodnotný život. Profesor Siman spolupracoval aj pri prvých transplantáciách pečene a srdca u detských pacientov na Slovensku.

Rozprávky ako pamiatka na profesora
Jaroslav Siman bol z tých lekárov, ktorí vzbudzujú v ľuďoch dôveru. Aj mamička siamských dvojčiat, ktoré operatívne oddelil, Melita Tóthová, spomína na prvé stretnutie s profesorom Jaroslavom Simanom: "Hneď po našom rozhovore som s istotou povedala môjmu mužovi - nech je, ako chce, tu nám určite pomôžu! Tento pán doktor nám dal nádej, uverila som mu. Viedol celý operačný tím, všetkých sme obdivovali a dodnes sme vďační všetkým lekárom, ktorí prispeli a starajú sa o zdravie našich dcér. S Jaroslavom Simanom sme si však boli veľmi blízki. Raz – to už bol chorý - nás pozval na slávnosť, kde mu odovzdávali cenu za lekárske schopnosti a on dal pri tej príležitosti darček aj našim dvojičkám. Máme fotku, ako píše venovanie do kníh, ktoré im daroval – bola to Zlatá kniha rozprávok od Dobšinského a Feldekova Veľká kniha slovenských rozprávok. Fotku aj knižky si veľmi ceníme, sú to pamiatky na profesora Simana, ktorého si v rodine veľmi vážime. Žiaľ, potom sme boli už len na jeho pohrebe. Pred niekoľkými dňami, 21. januára, mali Andrejka a Lucka 13. narodeniny. Operácia bola v roku 2000. Tento rok ich narodeniny neoslavujeme, lebo máme v rodine smútok, zomrel mi svokor, ale my aj tak máme ešte jedny narodeniny dcérušiek - pripomíname si ako znovuzrodenie aj deň, keď sa uskutočnila operácia ich oddelenia – bolo to 28. marca 2000."

Lekár musí vedieť viac ako prístroje
Jaroslav Siman bol veľmi kultivovaný, príjemný človek, s veľkým profesionálnym rozhľadom a liečiteľským talentom. Dobre sa počúvali jeho úvahy o našej medicíne, konkrétne o operáciách. Takto napríklad v roku 2005 porovnával podmienky lekárov vo vyspelejších krajinách Západu a u nás: "Ja im nezávidím. Majú možnosť robiť s výdobytkami, my musíme improvizovať, ale to je práve to krásne v medicíne. Teraz ideme do doby, keď máte v medicíne presne určené, ako máte pri operácii a liečbe pokračovať. Na všetko sú tabuľky a predpisy, odporúčania, a to vám niekedy bráni rozmýšľať. Sú to presné maršruty, ktoré platia všade, a medicína sa tak dostáva do určitej šablóny. Čiže - neviem, či sa lekár v cudzine vyžije po odbornej medicínskej stránke tak, ako sme sa vyžili my. U nás je ešte v tomto smere - paradoxne to vyplýva z omeškávania sa - voľnosť, lekár má možnosť tvoriť, vymyslieť možno niečo lepšie, ako sa predpisuje. Ja robím s vrodenými chybami organizmu, a to je vždy iné. Všetko sa nedá vtesnať do tabuliek. V medicíne je obrovská variabilita a keby ste chceli robiť skostnatene, tak pacienta len poškodíte. A čo je pre lekára hrozná predstava? Stlačením jedného vypínača môže celá technika zmiznúť. Keď vypnú prúd, zostane len hlava, len to, čo človek vie. Všade sú prístroje, všetko je nimi presýtené, ale lekár musí vedieť viac, ako vedia prístroje. Musí vedieť uvažovať ľudsky."

A čo keď sa už nedá ani operovať? Je ľudské povedať pacientovi, že má dni zrátané? "Považujem to za absurdné, lebo beriete tomu človeku nádej. Žiaden lekár nevie, ako sa v najbližšom čase vyvinie medicína a či sa nenájde liek na chorobu toho pacienta. To skutočne nikto nevie. Medicína sa môže otočiť o 180 stupňov. Na západe sa bežne pacientom hovorí: Máte tri mesiace života, dajte si do poriadku svoje finančné záležitosti. Vlastne kvôli tomu sa to hovorí, je to len o zhŕňaní peňazí. Podľa mňa človek nesmie nikdy hádzať flintu do žita. Vždy je nádej."

Jaroslav Siman bol aj na čele kolektívu autorov knižky Princípy chirurgie o slovenskej chirurgii, na ktorú bol pyšný: "Je to prvá knižka tohto druhu na Slovensku a ja sa z nej veľmi teším. Som rád, že je aj pekná - na obálke je kresba českého grafika Oldřicha Kulhánka. Je to kniha o skúsenostiach. Na niektoré prípady z praxe človek nezabudne, mám ich aj ja v pamäti. Každú operáciu si v duchu ešte premietam a hodnotím svoje kroky. V textoch pre knihu môžem zúročiť všetko, čo som v mojom bohatom chirurgickom živote zažil." Kniha vyšla v roku 2007 a profesor Siman zomrel v júli roku 2008.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: SITA