Presunúť na hlavný obsah

Slováci ešte len objavujú kúzlo spoločenských hier

Rodinné vzťahy

Vraj sa nevieme hrať a pod pojmom "spoločenská hra" si nanajvýš predstavíme šachy, Človeče nehnevaj sa či Dostihy a stávky.

Nemci a Česi

Lepšie na tom sú v tomto smere Česi alebo Nemci. Myslí si to Daniel Šenkýř z firmy Ihrysko (ypsilon v názve je zámerný), ktorá predáva spoločenské hry z celého sveta. "Česi sú oveľa hravejší ako Slováci a hlavne sa dokážu akoby viac zgrupovať," povedal pre oŽene.sk. Dodal, že v Českej republike sú spoločenské hry známejšie, rozvinutejšie a populárnejšie ako u nás. "Na Slovensku ľudí ešte len učíme, že spoločenské hry existujú a zašli ďalej ako šachy, Človeče nehnevaj sa a Dostihy a stávky. Slováci ich kúzlo ešte len objavujú. Vo svete ich zatiaľ existuje asi 50 tisíc."

Návod na použitie
Snáď najhravejší národ na svete sú podľa Šenkýřových slov Nemci. Spoločenské hry sú tam súčasťou každej jednej domácnosti, aj v školách. Šenkýř si myslí, že problém všetkých "nehravých" je v spoznávaní. Keď vidí človek, ktorý sa bežne spoločenské hry nehráva, v časopise reklamu, ide len o obrázok s textom. Neporovnateľne lepšie sa o hre dozvie alebo si ju obľúbi vtedy, keď bude mať možnosť zahrať si ju. Až potom jej môže prepadnúť a nadobudnúť pocit, že ju chce mať doma. Hry sú chytľavé.

Rýchla, ľahká, zábavná
K hrám, ktoré sa azda najlepšie predávajú a ľudia sa ich tým pádom najradšej hrávajú, je napríklad Time´s Up - zabaví sa pri nej veľa ľudí, má ľahké pravidlá vysvetliteľné komukoľvek za minútu. Mimoriadne populárne sú aj hry ako Duch! či Dooble - opäť ľahké pravidlá, hra trvá päť až desať minút. "Ľudia si ju rozložia, zahrajú, zabavia sa. Ale prídu o nervy (smiech), minimálne o pár minút zostarnú," upozornil Šenkýř. Skonštatoval tiež, že po iných hrách logicky siahnú dospelí, iné zaujímajú deti. Niekto hľadá kreatívnu hru, iný rýchlu, ďalší sa potrebuje zabaviť. Najatraktívnejšie však stále ostávajú tzv. párty hry.

Hrať sa je zdravé
Už dvojročné dieťa sa môže hrať hru, približne v tom veku je totiž schopné ako-tak akceptovať nejaké pravidlá, aby to bola hra a nie hračka, spresnil Daniel Šenkýř. Hra pomáha v akomkoľvek veku, hrať sa môžu aj dôchodcovia a nebude to len "zabíjanie času". Správna hra môže dôchodcovi podporiť jemnú motoriku, aj vďaka nej si môže udržať duševnú sviežosť. Bojovať s hrami možno napríklad proti Alzheimerovej chorobe. U detí zas hra rozvíja kreativitu, logické uvažovanie, zlepšuje komunikáciu.

Iné plusy
Sú aj hry, ktoré vyhľadávajú ľudia s cieľom "byť lepší ako ostatní", resp. zvíťaziť. Dôležité však je v neposlednom rade aj to, že svoj drahocenný čas netrávia pri počítači. Zahrať si hru týmto štýlom je totiž podľa Šenkýřových slov niečo celkom iné. "Sociálny kontakt so súperom je priamy. Môžete mu pozerať do očí a keď vám niečo vyvedie, môžete to s ním priamo odkomunikovať. Na počítači si naopak môžete zahrať len s anonymnými hráčmi z opačného konca sveta. Pocit z takejto hry je úplne iný, objasnil Šenkýř. Sú ľudia, ktorí hry vnímajú ako doplnok k stretnutiu, ďalší, ktorých je oveľa viac, ich vnímajú opačne. Hra je dôvodom, stretávajú sa práve kvôli nej. Priateľov oslovia: "Mám novú hru, chcem si ju s vami zahrať."

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK