Deti dnes majú väčšiu slovnú zásobu ako kedysi
Spisovateľ Romman Brat si myslí, že dnešné deti si oslovujú veľa nových slov, ktoré do jazyka pribúdajú zo sociálnych sietí či televízie.
Nakoľko sa zamýšľate pri písaní pre staršie deti, povedzme štrnásť-, pätnásťročné, nad používaním slov?
Príbeh, štylistika a lexika sú ako spojité nádoby. Ak autor v niečom zlyhá, môže sa stať, že čitateľ dielo odmietne. Preto sa celkom logicky musím zamýšľať nielen nad témou, ktorou chcem deti osloviť, ale aj nad výberom slov. Na besedách mi čitatelia niekedy navrhujú, aby boli moje knihy slangovejšie. Usilujem sa im vysvetliť, že to všetko závisí od konkrétnej postavy a jej spôsobu vyjadrovania, ale takisto od faktu, že slang sám osebe je len nepatrná vrstva jazyka. Slangová kniha sa nedá napísať, lebo slangových výrazov, verte či neverte, je pomerne málo a napísať dobrý plnokrvný príbeh si od autora vyžaduje pracovať predovšetkým so spisovným jazykom. Slangové výrazy sa potom v texte zvyknú strácať a čitateľ môže mať pocit, že je ich málo.
Existujú slová, ktoré ste si do knižky netrúfli dať s presvedčením, že im deti možno nebudú rozumieť?
Vo svojich knižkách nepoužívam slová cudzieho pôvodu, najmä tie latinské a grécke, ktoré sú síce bežnou súčasťou nášho jazyka, no deti im nerozumejú. A niekedy ani dospelí. Slovenčina je bohatý jazyk a spisovateľ má možnosť využívať celú škálu slov domáceho pôvodu. Za deťmi chodievam do knižníc či škôl po celom Slovensku už veľa rokov. Okrem iného som zisťoval, či rozumejú ustáleným slovným spojeniam, frazeologizmom, ktoré rád vo svojich textoch používam. Pýtal som sa ich napríklad, či vedia, čo to znamená zavesiť niečo na klinec, povedzme kopačky či šport, alebo streliť capa. Žiaľ, mnohí s tým mali problémy. Nazdávam sa však, že ak deti takéto slovné spojenie nepoznajú, mali by sa spýtať rodičov alebo učiteľov. Ich jazykovú latku netreba podliezať, nech sa učia.
Akú dnes majú podľa vás deti slovnú zásobu v porovnaní s minulosťou?
Povedal by som, že väčšiu, ako sme mali my. Samozrejme, že hovorím o priemerne vzdelanom dieťati. Extrémne prípady nechajme bokom. Priemerné dieťa si zavše niečo prečíta, sleduje televíziu, pohybuje sa na sociálnej sieti, surfuje na internete a vďaka tomuto všetkému si rozširuje slovnú zásobu. Slovenčina v poslednom období naberá mnoho nových slov a deti si ich osvojujú oveľa rýchlejšie ako dospelí.
Ako sa nalaďujete na jazyk tínedžerov? Počúvate ich na autobusovej zastávke, v rodine...?
V jazyku tínedžerov sa musím ustavične zdokonaľovať. Je to moja práca. Pomáhajú mi pri tom besedy s čitateľmi, škola, ulica, ale aj hromadná doprava, hoci ju denne nepoužívam. A ako konzultantov mám svoje deti, aj keď sú už dospelé. Mnohé veci si musím u nich overovať, to je celkom prirodzené.
Zaskočil vás nejaký tínedžerský výraz?
Ani nie, som predsa lingvista. Aj keď musím pripustiť, že som skôr konzervatívny a nie všetko, čo sa v jazyku vyskytne, som ochotný prijať. Napríklad používaním slovesa vypršať (čas vypršal, zmluva vypršala a podobne) sme v slovenčine úplne prestali používať sloveso uplynúť. Na Slovensku čas plynie už stáročia, len v posledných rokoch u nás výlučne prší!
Text: el pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK