Zaslúži si nevera milosť?

To jediné podstatné však vycicia málokedy. Keby vás aspoň zbavila lásky k neverníkovi, nech toľko netrpíte, bolo by všetko OK, ale to sa nestáva. Čím viac ho máte rady, tým viac to bude bolieť. Nevera je pri troške zamyslenia obrovský fenomén, na ktorý sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Ako keď vedec hľadí do skúmavky a čaká, čo sa stane, keď fialovú tekutinu vyleje do tej žltej, alebo zelenej. Tak sa dá čakať aj na to, čo nevera spôsobí. Ako zreaguje. A aké budú jej účinky. 

Odpustiť alebo neodpustiť? Priznať sa alebo zatĺkať? Plakať alebo sa tešiť, že viete pravdu? Čo človek, to iný názor a iný príbeh. Preto by ste sa mali vykašľať na všetky články a rady kamošiek, čo spraviť a ako celú situáciu vyriešiť. Pretože to viete sama najlepšie. Verím tomu, že nevera nie je nič príjemné ani pre človeka, ktorý jej podľahol. Ak sa tu nerozprávame o ľuďoch, ktorí podvádzajú svojich partnerov pravidelne (a fakt neviem, prečo sa taký človek potom rochní vo vzťahu), ale o takých, ktorí sa len raz šmykli. Niekto rezolútne pokrúti hlavou: „Nevera ako nevera. Je koniec“. Ale možno, že existuje viacero druhov nevier. Jednorázová a viacnásobná. Taká, ktorá má ničivé účinky a taká, ktorá vzťah stmelí. Nevera z pomsty, alebo náhodná. Máte pravdu, náhodná nevera neexistuje tak, ako náhodou nezjete kilo čokolády. Ale ako nazveme neveru, ktorá nie je z pomsty, ale jednoducho sa stane?

Najviac trpí človek, ktorému zahol partner. A kto sa usmieva nad výrazom trpí, nezažil to. Človek naozaj trpí so všetkým, čo k tomu patrí. Bolesť, hojenie rán, následky trvalejšieho či krátkodobého charakteru. Predstavte si, že kvôli nevere stratíte schopnosť dôverovať svojim budúcim partnerom a pri každom ich „Ľúbim ťa“ vám mykne kútikmi úst do horkastého úsmevu. „Áno, áno, ľúbiš, jasné...“ Nie je nič horšie, ako takto bagatelizovať prejavy lásky. Ako ju celú podozrievať, stratiť v nej vieru a nevážiť si, že vôbec prišla. Lebo láska nie je samozrejmosť, smutné, ale nie je.

Ale možno by aj tých najzarytejších odporcov nevery, resp. jej odpustenia, prekvapilo, keby sa  vcítili do človeka, ktorý podviedol svoju polovičku. Do takého, ktorý to bude do smrti ľutovať. Pocit, že ste niekoho zranili tak strašne, že kvôli tomu týždne preplakal, a nebol to plač vypočítavý ani taký niekoľkosekundový, ale plač, ktorý začal a skončil hocikedy počas dňa i noci, v práci, obchode i na ulici, taký pocit trýzni tiež. A to, že ste to urobili len z vašej blbosti, nevedomosti alebo neistoty, to ničí tiež. Keď človek podvedie, nemusí byť zákonite sviňa, ktorá sa v tom vyžíva. Môže to byť pokojne niekto, kto sa dostal v živote do bodu, kedy si nie je prosto istý, či ostať, alebo ísť, či povedať o svojich pochybnostiach, alebo mlčať. Takto oslabený je náchylnejší urobiť hlúposti. Keď sa opijete, je veľká šanca, že niekde zablúdite, spadnete a rozbijete si nos. Toto je podobné. Keď sa človek trápi, je veľká šanca, že zablúdi a urobí niečo, pri čom si rozbije nos tiež. Vôbec neplatí, že kto druhého podvedie, nemiluje ho. Skôr ide o to, či mu rozbitý nos vadí, alebo ani nie. 

Ak to on neoľutuje, nemáte nad čím ďalej premýšľať, je koniec. Ak to úprimne oľutuje a vysvetlí, prečo sa to stalo, nepremýšľajte, najmä nie konkrétne nad tou neverou. S kým to bolo, aké to bolo. Nebuďte masochista a nehrabte sa v tom. Pretože ak ho máte rada, zbláznili by ste sa z toho. Dajte mu povestnú druhú a zároveň poslednú šancu a potiahnite to ďalej. Ale iba pod podmienkou, že mu to nikdy nevyhodíte na oči. Ak sa vám bude tá nevera stále motať po rozume a nedokážete ju vypudiť z hlavy, odpustiť ju, prosto ju prejsť, robíte zle sebe aj jemu. Je jedno, či si to on zaslúži, vy si to nezaslúžite. Ak sa máte rada, necháte to tak. Ak je nevera daň za to, že konečne prišiel na to, či ostať, alebo ísť od vás, je to nič. Ak to ani po nevere nevie, myslím, že vy už budete.

Toto nie je článok, ktorý striktne radí, či odpustiť, neodpustiť, priznať alebo nepriznať. Len nabáda k tomu, aby ste si všetko premysleli, trikrát obrátili z každej strany a poriadne vypočuli toho druhého. Nevera bolí, ale je jednou z vecí, ktorú riskujete vždy, keď idete do lásky.