Nedajte sa obrať o farby

Ja som napríklad milovala modrú – tmavomodrú! A viete prečo? Lebo na starých železničných vagónoch, ktoré stáli odstavené na stanici, svietilo svetielko tak neuveriteľne nádhernej hebkej modrej farby, že som bola pri pohľade naň ako vo sne. A tak veľmi som ho túžila držať v dlaniach, priam s bázňou som si predstavovala, ako by som si ho niesla domov opatrne pred sebou v dlaniach spojených do misky, ako keď v nich nesiete vodu.

Ako dieťa som ani nepomyslela, že to modré svetielko sa nedá uchopiť, ale to, čo sa dá, je obyčajná žiarovka modrej farby, ktorá ale v dlaniach nesvieti! Nepremýšľala som o tom. Veď keď si mohol krtko z českej rozprávky „Krtek“ vziať hviezdičku do svojho príbytku pod zemou, prečo by som si ja nemohla zo železničného vagóna priniesť modré svetielko? Nikomu som sa ale nepriznala o svojej veľkej túžbe, a tak som chodievala pozerať na to magické modré svetielko tak dlho, až kým som nevyrástla a nepochopila, o čo vlastne ide. Ale tá modrá farba bola mojou farbou ešte dlhé roky. A keď som videla v rozprávke Princezná so zlatou hviezdou na čele šaty ušité pre princeznú „krásne ako noc“, srdce sa mi rozbúchalo od vzrušenia – to bolo akoby niekto tie šaty ušil pre mňa. Také isté ma prenasledovali v detských snoch!

A aká farba robila šťastným vás? Alebo je dosť možné, že si nepamätáte, aké farby sa vám páčili, ale možno si pamätáte, ktorá farba vás doslova znervózňovala. Nevravte, že ste sa nebránili obliecť si niečo len kvôli „nesympatickej“ farbe! Ja som doslova nenávidela tmavozelenú a hnedú! Dokonca aj medzi žltými som cítila rozdiel – citrónová mi bola odporná, ale vanilkovú, či slnečnicovo-žltú som zniesla bez reptania. Ako som rástla, moje vnímanie farieb sa menilo – tmavomodrá nebola jediná, ktorú som preferovala. Po pätnástich som zniesla aj tmavozelenú. A oveľa neskôr dokonca fialovú.

Dnes milujem všetky farby a rada sa nimi obklopujem. Aj keď vám niektorý farebný odtieň nepristane, nemusíte ho vylúčiť zo svojho života – je predsa tisíc možností, ako si ten-ktorý odtieň „prepašovať“ do svojho životného prostredia.  Či ako doplnok do bytu vo forme obrazu, riadu, či závesov, kobercov, vankúšikov... Alebo len doplnok šatníka, od najrôznorodejších náramkov po podkolienky.

A napriek tomu, že už dávno nie je novinkou, že farby hrajú dôležitú rolu v živote človeka pôsobením na našu psychiku (až do takej miery, že sa používajú pri liečení), funguje to stále rovnako: čo nová módna sezóna, to nový módny farebný odtieň. Od nemilosrdného výberu je ušetrená snáď iba čierna, ktorá je akceptovaná stále. Nuž ale čo to je za nápad, takto dirigovať svet? Nie že nám je podsúvané ako sa máme obliekať, maľovať, strihať, ako máme voňať, ale ešte aj v akej farbe? No to snáď nie! Vám to naozaj neprekáža? Príroda je najlepší dizajnér. Z jej palety nie je vylúčená žiadna farba. Ich kombináciami dokáže naozajstné kúzla. Stačí mať otvorené oči a srdce. A možno trochu viac odvahy počúvať vlastné podvedomie. A nebáť sa za svoj názor – hoci len na farby, pretože svet vo farbách je radostnejší.